Aikidojo
SLOVAKIA
Tento príbeh začal pred 15 rokmi, keď som sa rozhodol chodiť na aikido (áno, aj ho cvičiť). Netušil som do čoho idem, čo ma čaká, a dnes je tento klub moja srdcovka. Chalani, ktorí ho v Bratislave vedú sú skvelí inštruktori, ľudia a kamaráti. Arigato, že vám toto všetko môžem dizajnovať a fotiť. A teraz už skrolujte…
Logo pre tento klub vzniklo už dávnejšie a určite ho ešte stále nájdete aj na stránke mojej bývalej agentúry aj s nejakými plagátmi kde Fogo drtí Jura, Paťo Foga a tak podobne… Potom je tam aj jedna školácka ilustrácia ale tá sa k realizácii našťastie nedostala…
Červený kruh, jasný odkaz na japonskú vlajku, keďže ide o bojové umenie pochádzajúce z Japonska a samozrejme sa hráme aj na to, že písmenká máme pod sebou a napodobňujeme japonskú kaligrafiu…
A ako to už v živote býva, nebol som ani ja tým skalným, ktorý chodil na tréningy pravidelne.
Po rokoch sme sa s Paťom stretli na Starých Gruntoch. Paťo mi chcel niečo ukázať. Vošli sme do starej telocvične. “Toto som prenajal a ideme robiť nové dojo” vraví mi. “Prestali chodiť ľudia a teraz som vymyslel iný koncept. Chcem sa venovať tým, čo cvičia pravidelne, intenzívnejšie…” Pokecali sme oveľa viac a mne sa to veľmi páčilo. Celé to odrazu dávalo iný význam a začalo to mať zmysel a poslanie. Hotové dojo som samozrejme musel nafotiť.
A potom aj tréningy sme fotili a ešte sme aj video začali točiť, ale to pribudne neskôr…
Než sa začala celá tá mašinéria s kovidom, mi volal Paťo, že či nespravím niečo na fejsbúk, že by bolo dobre, aby prišlo viac ľudí na tréning.
Nie, koncept sa nezmenil, ale viac trénujúcich ľúdí pomáha udržiavať dojo v prevádzke. Napadlo mi, že by to chcelo nejaké farby a tak sme nafotili Paťa ako medituje pred foťákom… Chcel som do toho dostať trošku tajomna, ktoré v sebe aikido ukrýva. Tá originál kaligrafia, ktorá visí za Paťom na stene v čajovni ostala samozrejme tajomná tak sme ju vytiahli “hore” a znamená to “myseľ bez mysle”. No a na doplnenie toho japonského fílingu, sme si požičali zopár výrokov od japonského zenového majstra Šunmjó Masuna. A pre tých, ktorých to zaujíma, odporúčam prečítať si jeho knihu Umenie obyčajného života…
A teraz web. Ten bolo potrebné zmeniť od základu. Modernizovať a urobiť ho prehľadnejší. Tak sme sa do toho pustili, ja som dizajnoval a Maťo, čo sa vraj občas vyskytne na tréningoch, kódoval…
Nechať celú stránku červeno-čierno-bielu? Prečo nie… Prehľadnosť, kontrast a jednoduché ilustrácie, boli tri hlavné kritériá.
Inštruktorov ešte budeme fotiť nanovo ale až potom, keď sa bude dať, veď viete (korona).
